Železničná stanica Poděbrady

Poděbrady,

Kategória:

Adresa:

Nám. T.G.Masaryka , 210/17
Družstevní, 1455, Poděbrady

290 01, Central Bohemian Region, Czech Republic

Kartografické údaje:

Ambíciou spoločnosti Rakúskej severozápadnej železnice (ÖNWB) bolo spojiť Viedeň a Berlín cez Znojmo, Havlíčkův Brod, Kolín, Nymburk, Mladú Boleslav a Děčín. Väčšina tejto trate je teraz mimo hlavných železničných tratí. Pôvodne vedľajšia trať, takzvaná Polabská trať, z Nymburka cez Lysú nad Labem, Mělník a Střekov (Ústí nad Labem) do Děčína sa naopak stala dôležitou tepnou nákladnej dopravy. Pôvodná staničná budova v Poděbradoch z roku 1870 zodpovedala normám rakúskych severozápadných dráh (t. j. dvojpodlažná budova kategórie III.B). Po výstavbe novej výpravnej budovy bola pôvodná budova upravená na obytné účely. Zachovala sa do súčasnosti v jej druhotnej funkcii. V roku 1919 sa začala rozsiahla výstavba kúpeľov Poděbrady a urbanistický návrh počítal s novým umiestnením výpravnej budovy. Ústrednou časťou nového kúpeľného mesta bolo rozsiahle parkové námestie, siahajúce od historického centra až po železničnú trať. Pretože prvé projekty novostavby z roku 1924 nespĺňali predstavy zástupcov mesta, ministerstvo železníc oslovilo architekta Vojtěcha Krcha (1892–1966), ktorý v rokoch 1919 až 1920 pôsobil na odbore pozemných stavieb ministerstva. Jeho projekt podľa návrhu z roku 1928 realizovala v rokoch 1929–1931 firma A. Kratochvíla a Ing. J. Veselého z Pardubíc. Vojtěch Krch navrhol tiež aj budovy železničných staníc v Hněviciach u Štětí (1919 – 1922), v Českej Třebovej (1920 – 1924), v Štrbe na Slovensku (1928) a v Roudnici nad Labem (1930 – 1932) a budovu riaditeľstva Československých štátnych dráh v Olomouci. (1926). Budovu železničnej stanice v Poděbradoch č.p. 210/17 tvorí železobetónová konštrukcia s tehlovým murivom. Vyznačuje sa prepracovanou kompozíciou a dôrazom na prehľadnosť prevádzky. Objemy jednotlivých sekcií zodpovedajú vnútornej funkčnej skladbe. Základom je monumentálna poschodová odbavovacia hala, v ktorej sa zachovali pôvodné lavičky a nápisy. Na odbavovaciu halu nadväzuje na východnej strane trojpodlažný obytný dom č. 1455 s bytmi pre zamestnancov a kanceláriami na prízemí, na západnej strane je nižšia staničná reštaurácia zakončená presklenou polkruhovou apsidou, ktorá je umiestnená na os pozdĺžneho parkového námestia. Výraznými architektonickými prvkami sú horizontály pásových okien bočných lodí odbavovacej haly a prístreškov nad vchodmi a nad nástupišťom. Vstup do odbavovacej haly zdobí žulový reliéf so štátnym znakom Československa od Karla Štipla (1889–1972). V interiéri haly je inštalovaná bronzová socha „Elektrifikácia železníc“ od Jana Kodeta (1910–1974), okná neskôr vyzdobili maľby Rudolfa Gajdoša (1908–1975). Krchova poděbradská železničná stanica je vynikajúcou ukážkou československej funkcionalistickej architektúry a je jednou z prvých funkcionalistických železničných staníc u nás. Zároveň je tiež dôležitou stavbou celého súboru modernej architektúry kúpeľného mesta. Budova železničnej stanice Poděbrady je od roku 2010 pamiatkovo chránená.

 

Súčasná galéria

Fotografie od:

Jan Červinka

Historická galéria

1, 2 – scan: Zprávy veřejné služby technické XIV, 1932, pp. 180–184
3 - 5 – photo Tereza Kaňková (2013)