Úzkorozchodná železničná trať Zrenjanin-Žombolj

Zrenjanin - Jimbolia,

Kategória:

Adresa:

Zrenjanin - Jimbolia

Banat, Serbia - Romania

Kartografické údaje:

Plán výstavby úzkorozchodnej železnice Veliki Bečkerek-Žombolj vznikol v roku 1894, o čom svedčí aj dokument, ktorý vznikol vo Veľkom Bečkereku po prehliadke trasy plánovanej železničnej trate. Vzhľadom na rastúci hospodársky význam tejto oblasti elita a aristokrati župy, Jene Ronai, prefekt Torontalskej župy, jeden zo zakladateľov akciovej spoločnosti Torontalských vicinálnych železníc, a Endre Čekonjić, najvplyvnejší vlastník pôdy v župe a člen predstavenstva akciovej spoločnosti Torontalskych vicinálnych železníc, podporili výstavbu.

Odbavovacie budovy železničných staníc boli rovnaké, lebo boli postavené podľa štandardizovaného hlavného plánu. Budovy vicinálnej železnice boli navrhnuté opakovaným použitím typizovaných budov Maďarských štátnych železníc na základe koncepcie „rastúceho domu“. Štandardizované budovy sú rozdelené do štyroch kategórií, pričom každá obsahuje rovnaký centrálny blok a prístavbu. V súlade s tým bola pôdorysná plocha odbavovacej budovy kategórie 4 rovnaká ako pôdorysná plocha hlavného bloku budovy kategórie 1. Rozširujúce prístavby boli osadené pozdĺž bočných fasád, kolmo na koľajnice. Iba budovy kategórie 4 boli prízemné budovy, zatiaľ čo ostatné tri kategórie boli jednoposchodové budovy. V niektorých prípadoch sa plány torontalských vicinálnych železníc odchýlili od vopred definovaného štandardného dizajnu. Charakteristickými detailmi typickými pre všetky budovy, boli okulus (okrúhly priezor) v štíte a imitácia kameňa okolo otvorov a na nárožiach.

Okrem odbavovacej budovy vyrástlo na železničných staniciach aj mnoho ďalších budov pomocného účelu: sklady, dielne, vodárne, studne, pece, záchody, strážnice, byty pre železničiarov, pričom takmer každá stanica mala záhradu.Na odbavovacie budovy staníc sa používali miestne materiály, ako napríklad tehly. Výzdoba, prevažne imitácia kameňa, bola vyhotovená v omietke. Na rozdiel od odbavovacích budov, pomocné budovy boli často postavené z dreva, hoci tento materiál v tejto oblasti neprevládal.Pre každú budovu postavenú pozdĺž železnice, dokonca aj pre sklady, pece, studne a toalety boli vypracované projekty. Na každú budovu boli aplikované určité rozpoznateľné princípy, ako je symetria, harmónia a proporcie častí budovy.Počas druhej svetovej vojny mala úzkorozchodná železnica vojensko-strategický význam a potom v 50. rokoch 20. storočia zažila druhé zlaté obdobie. Po niekoľkých rokoch železničná doprava prestala byť zisková. Podľa analýz bol príjem dvojnásobne nižší ako suma potrebná na údržbu linky. Posledný osobný vlak odišiel 25. mája 1968, nákladné vlaky premávali do roku 1969.Dnes budovy postavené pozdĺž bývalej úzkorozchodnej trate nedokážu symbolizovať bývalý význam tejto železnice a jej miesto v každodennom živote oblasti. Zatiaľ čo niektoré bývalé stanice sú prázdne a zdevastované, iné sú znovu využívané na nový účel, napríklad kancelárie, rodinné domy či sklady.

Súčasná galéria

Fotografie od:

Szilárd Antal, 2021.

Historická galéria

1. Arhiv Vojvodine F 38, F 48 – dokumentacija sa zapisnicima sednica Akcionarskog društva Torontáli HÉV
2. MÁV Szolgáltató Központ Zrt. Központi Irattár 265/a – opise stanica i pripremne dokumentacije
3. Zempléni Múzeum – postcards
4. Országos Széchényi Könyvtár – postcards