Koncepciu a polohu prvej stanice v Prahe a jej napojenie na novo budovanú Severnú štátnu železnicu (NStB) z Olomouca do Drážďan navrhol vrchný inžinier štátnych železníc Jan Perner (1815–1845). Stanicu rozdelil na dve časti: vnútornú s piatimi koľajami pre osobné a nákladné vlaky a vonkajšiu s prevádzkovými budovami, výhrevňou, remízou a dielňami. Obe časti boli rozdelené pásom mestských hradieb so šiestimi bránami, ktoré sa kvôli bezpečnosti na noc zatvárali. S výstavbou stanice sa začalo v novembri 1844, prvý vlak sem dorazil 21. augusta 1845 a od 1. septembra začala pravidelná prevádzka. Architektonické riešenie odbavovacích budov v štýle neskorého klasicizmu bolo dielom rakúskeho architekta železníc Antona Jünglinga (1798–1888), ktorý v striedmejších formách navrhol i obslužné budovy. Stavebné práce vykonali firmy Adalberta Lannu (1805–1866) a bratov Kleinovcov, ktoré mali na starosti i realizáciu neďalekého Karlínskeho viaduktu. Ten sa ako časť vetvy NStB z Prahy do Drážďan budoval v rokoch 1846–1849 podľa projektu Aloiza Negrelliho (1799–1858) a svojou dĺžkou 1120 metrov bol do roku 1910 najdlhším mostom v strednej Európe. Kvôli rastúcemu rakúskemu štátnemu dlhu v roku 1855 trať NStB predali konzorciu francúzskych firiem, Rakúskej spoločnosti štátnych železníc (StEG), ktoré stanicu po zbúraní mestských hradieb prebudovalo, rozšírilo koľajisko a zmodernizovalo vybavenie. Tieto práce viedol stavebný riaditeľ StEG August de Serres-Wieczffinski (1841–1900). V rokoch 1862–1868 sa uskutočnili ďalšie prestavby, pri ktorých stanica dostala novú presklenú odjazdovú halu a podľa pôvodných Jünglingových plánov bola pristavaná nárožná budova s reštauráciou. Potom v rokoch 1893–1894 výpravnú budovu rozšírili o poštu, ktorú v roku 1922 prestavala stavebná firma V. Nekvasil. Posledné výraznejšie architektonické vrstvy pochádzajú z rokov 1938–1945, kedy odbavovaciu budovu upravili podľa projektu Antonína Parkmana (1898–?) v duchu neskorého funkcionalizmu. Pamiatkovo chránené avšak chátrajúce odbavovacie budovy síce v deväťdesiatych rokoch prešli rekonštrukciou, ale v súvislosti s plánovanou novou výstavbou v atraktívnej časti centra Prahy sa uvažovalo o odstránení celej stanice. To sa nakoniec podarilo odvrátiť a od roku 2012 postupne v niekoľkých fázach prebieha revitalizácia všetkých budov. V nasledujúcich rokoch stanicu čaká kompletná prestavba nástupíšť v súvislosti s dnes už prebiehajúcou transformáciou tratí na celom území republiky. Areál dielní a výhrevne, tiež pamiatkovo chránený, bol v roku 2002 odovzdaný Národnému technickému múzeu, ktoré tu pripravuje nový expoziční projekt – Múzeum železnice a elektrotechniky.
Kategória:
Adresa:
Havlíčkova, Hybernská, 1014, 2086, 1221, Praha 1-Nové Město
110 00, Prague Capital, Czech Republic
Kartografické údaje:
- X: 50.0877886N
- Y: 14.4331344E
Historická galéria
1, 2 – archive of the Research Centre for Industrial Heritage FA CTU Prague (undated) 3 – scan: Pavel Schreier – Jan Kofroň – Václav Sosna, Masarykovo nádraží. 150 let železnice v Praze, Prague 1995, p. 11 (undated) 4 – scan: Milan Polák, Praha a železnice. Nádraží, nádražíčka a zastávky, Prague 2005, pp. 171 (1870) 5 – scan: Milan Polák, Praha a železnice. Nádraží, nádražíčka a zastávky, Prague 2005, pp. 170 (1916)