Železničná stanica Rynoltice

Rynoltice,

Kategória:

Adresa:

~ 204–208, Rynoltice

463 53, Liberec Region, Czech Republic

Kartografické údaje:

Železničné spojenie medzi Českou Lípou a Libercom vybudovala spoločnosť Ústecko-Teplické dráhy (ATE) v rokoch 1897–1900 ako poslednú a technicky najnáročnejšiu etapu svojej Severočeskej transverzálnej trate, ktorou sa do Liberca prepravovalo podkrušnohorské hnedé uhlie. Na úseku dlhom len sedem kilometrov medzi Křižanmi a Karlovom je na nej päť tunelov a štyri kamenné mosty, z ktorých ten najväčší, 29,5 m vysoký a 200 m dlhý viadukt sa stal dominantou malebného Kryštofovho údolia. Pretože za Rynolticami nasleduje najdlhšie stúpanie celej trate, ktoré nákladné vlaky museli zdolávať s pomocou ďalšej lokomotívy, tunajšia stanica bola doplnená areálom vozovne, ktorý zahŕňal už zaniknutú točňu, dvojlodnú remízu z kamenného muriva (čp. 206) a vodáreň (čp. 205), ktorá je dnes upravená na rodinný dom. Zachoval sa tu tiež zvyčajný drevený sklad (čp. 207), strážny domček pri východnom záhlaví (čp. 204), parková úprava okolia a tiež  mechanické prejazdové závory zo štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Rynoltická výpravná budova (čp. 208) je jednou z piatich na tejto trati: rovnaké sa dobre zachovali tiež v Brništi, Zdislave, Křižanoch a v Karlove pod Ještedom. Zatiaľ čo ich dispozícia je daná typovým plánom stredne veľkých výpravných budov, ktorý ATE používala už pri stavbe predchádzajúcej etapy medzi Litoměřicami a Českou Lípou, ich fasády sú však, rovnako ako fasády najväčších výpravných budov tohto úseku, dochovaných v Mimoni, Jablonném v Podještědí a v Liberci-Horním Růžodole, vytvorené z režného muriva s kamennými osteniami okien a dverí a doštenými štítmi. Pôvod tohto riešenia dobre ilustruje široké súvislosti železničnej architektúry: Režné murivo (nielen) železničných stavieb priniesol do Rakúska-Uhorska architekt a publicista Hartwig Fischel (1861–1942), ktorý od roku 1888 spolupracoval s projekčnou kanceláriou spoločnosti Severné dráhy cisára Ferdinanda. Jej inžinier Anton Dachler (1842–1923) vytvoril individuálne aj typové plány výpravných budov na trati medzi moravským Kojetínom a sliezskym Bilskom, ktoré si jeho vtedajší nadriadený, inžinier Hermann Rosche (1852–1911) obľúbil natoľko, že ich fasádne členenie presadzoval aj potom, čo v roku 1897 nastúpil ako stavebný riaditeľ u ATE, aby vytvoril svoje „majstrovské dielo“ – teda dnešnú trať 086 z Liberca do Českej Lípy.

Súčasná galéria

1 - 10 – photos Lukáš Beran (2021)

Historická galéria

1 – scan: Mojmír Krejčiřík, Česká nádraží. Architektura a stavební vývoj III/I, Prague 2009, p. 67 (1899)
2 – archive of the Research Centre for Industrial Heritage FA CTU Prague (1899–1900)
3 – archive of the Research Centre for Industrial Heritage FA CTU Prague (undated)
4, 5 – scan: H.[ermann] Rosche, Die Viaduct- und Tunnelbauten in der Strecke Niemes – Reichenberg der Nordböhmischen Transverzalbahn, Zeitschrift des Österreichischen Ingenieur- und Architekten- Vereines LIII, 1901, no. 9, pp. 133–141 (1901)