Žižkovské nákladové nádraží bolo uvedené do pravidelnej prevádzky 1. marca 1936 a predstavovalo prvú a zároveň poslednú realizovanú etapu „Schémy budúcich úprav železníc v Prahe“, ktorú v roku 1927 vypracoval hlavný železničný inžinier Miroslav Chlumecký (1878–1957).
Projekt vychádzal zo severoamerického konceptu viacúrovňových staníc spojených s viacposchodovými skladovými budovami, najmä zo železobetónových konštrukcií s plochými doskami podopretými hríbovými stĺpmi, ako boli:
- Soo Line Freight Terminal v Chicagu (1914)
- Pennsylvania Railroad Freight Station vo Philadelphii (1917)
Koncept a prevádzkové riešenie
Smer prevažujúcej nákladnej dopravy v Prahe určil veľkosť dvoch paralelných nákladových a skladových objektov:
- Severný sklad – kratšia budova s tromi loďami a jedným podzemným podlažím slúžila výstupnej trati
- Južný sklad – dlhšia budova so štyrmi loďami a dvoma podzemnými podlažiami slúžila vstupnej trati
Miroslav Chlumecký vyvinul unikátny systém vertikálneho oddelenia prevádzky pomocou trojrozmerných dopravných schém, čím zabezpečil plynulú manipuláciu s nákladom:
- Šikmé prízemie s nástupišťami bolo vyhradené pre prevádzku štátnych železníc
- Súkromné spoločnosti, ktoré si priestor prenajímali, využívali ostrovné nástupište
- Prepojenie na sklady zabezpečovalo desať oceľových výťahových veží a mostov, ktoré spájali nástupištia s dvoma podlažiami skladov
- Podzemné úrovne boli napojené na priečne tunely vedúce k ceste pozdĺž južného okraja areálu
Architektonické riešenie
Fyzickú podobu tomuto výnimočnému prevádzkovému riešeniu dali architekti Karel Caivas (1897–1961) a Vladimír Weiss (1897–1989). Vytvorili precízne premyslený komplex, ktorý dokonale naplnil ideu budovy ako stroja – technicky aj vizuálne.
