Železničná trať Tisovec – Pohronská Polhora vznikla v roku 1896 za účelom spojenia železiarní v Hronci a v Tisovci. Uhorský parlament už 12.-15. marca 1872 prijal zákonný článok č. X o výstavbe tejto spojovacej železnice. Technická náročnosť a nasledujúca hospodárska kríza spôsobili, že koncesia na výstavbu a prevádzku železnice bola vydaná až v roku 1895. Získala ju skupina koncesionárov zastúpená Gejzom Kubínyim, Alexandrom Hoffmanom a Viliamom Quittnerom na základe zákonného článku č. XXIX/1895 nariadením MO č. 44498/95 Vl.21.
Trať bola vybudovaná v dvoch etapách: najprv časť Podbrezová – Pohronská Polhora a potom úsek Pohronská Polhora – Tisovec. Jej realizáciou sa umožnilo dopravné prepojenie železiarskych priemyselných komplexov v Podbrezovej, Hronci a Tisovci, aj pripojenie železiarní v Tisovci na systém hlavných železničných tratí lokalizovaný v údolí Pohronie.
S ohľadom na potrebu prekonať veľké prevýšenie terénu v stiesnených podmienkach, navrhnutá železničná trať prekonávala horský hrebeň cez sedlo Zbojská (725 m nad morom) v dĺžke 41,2 km. Trať v najstrmších úsekoch medzi stanicami Pohronská Polhora a Bánovo (vtedajší názov: Gömörvég) dosahovala stúpanie až 50,2 promile. Tu sa na dvoch úsekoch po prvý raz v Uhorsku osadila dvojlamelová ozubnica sústavy Abt medzi koľaje s oceľovými podvalmi Heindl. Tento systém umožňoval prenos hnacích a brzdných síl medzi vozidlom a koľajou na ozubené koleso rušňa, ktoré zapadalo do ozubeného hrebeňa v koľaji. K tomu bol vybudovaný ťažký zvršok s koľajnicami 34,5 kg/m, ktoré spolu dovoľovali osové zaťaženie až 14 t. Celková dĺžka úsekov s ozubnicou bola 5,836 km. Medzi stanicami Bánovo a Zbojská trať prekonávala výškový rozdiel 166 m v dĺžke 4,7 km.
Zložitý horský terén mohol byť zdolaný iba vďaka rozsiahlym zemným prácam a vybudovaniu mostov na preklenutie hlbokých údolí: na trati s polomermi oblúkov iba 200 m boli dva veľké mostné viadukty aj v oblúkovej trajektórii a viacero ďalších umelých stavieb, najmä kratších mostov a oporných múrov. Z nich najhlbší zárez dosahoval hĺbku 20 m, najvyšší násyp výšku 13 m. .
Na ozubnicovej trati boli prevádzkované 4 ozubnicovo-adhézne rušne triedy T Vib (od roku 1911 rad 41 MÁV, po roku 1924 mali označenie ČSD 403.501 – 4). Rušne boli vyrobené v továrni na výrobu lokomotív Florisdorf v Rakúsku v roku 1896 (výr.č. 1014 až 1016) a v roku 1900 (výr.č. 1430) a na tejto trati prepravovali osobné i nákladné vlaky.
V súčasnosti trať slúži na prepravu osôb a na turistické účely. Parná premávka po ozubnicovej trati normálneho rozchodu je európskym unikátom.
